Sardinia 2010: 3.den

Utorok 6.7.2010

Po ranajkach sme sa s domacimi dohodli, ze budeme s nimi vecerat a na veceru budu sicilske makarony a kuracie na olivach. Dali nam aj ochutnat silne vino Vernaccia z Oristana, z ktoreho sa hlavne vari.
Doobedu sme sli do narodneho parku Priscionette, z ktoreho sme kusok videli. Pri vstupe nam pani povedala, ze vstupne je dva miliony, ale asi sa pomylila,lebo to bolo zadarmo ;-)
Pred mesiacom sa im narodil biely oslik, mali ho aj s rodicmi za ohradou. V tomto parku sa da ist jednak na pesi cca 2h trek na vrchol kopca a druhak autom k utesom a tam na vlastne nebezpecie peso. Isli sme teda najprv autom. Po ceste sme mali vidiet zvierata, ale bola taka horucava, ze zrejme spali niekde pod stromami. V dialke sme ale videli aspon kone a kravy. Po par km sme dosli na parkovisko a odtial sme sli peso. Skalne utesy boli uzasne. Este som nevidel tak spenenu vodu, ako dycha ocean.

Potom sme sa vratili domov, dojedli pizzu zo vcera (boli velke), k tomu vino a pivo a oddali sa sieste.
Siesta sa tu dodrziava a je to dobre aj zo zdravotnych dovodov. My sme si na nu rychlo zvykli a az na vynimky sme kazdy den od 13:00-16:00 tvrdo spali. Aj preto, ze v noci sme toho koli dusnemu vzduchu vela nenaspali.
Po sieste sme sli do zatoku Porticcelo, tentokrat sa aj okupat. Bol ale priliv a tak voda bola mutna az spinava, nebolo to dobre snorchlovanie. Moniku poprhlila meduza a mala "jazvu" az do konca dovolenky.

Potom sme sa este presli dalej po pobreznych utesoch az pokial viedol chodnik. Ten koncil nad jednou zatokou. Tak sme sa vratili a pozreli si zase vezu, ktora to v minulosti vsetko strazila. Neboli tam dvere, len okna, tak sa tam zrejme vchadzalo rebrikom.

"Doma" v Las Piccas sme si pred vecerou trochu oddychli, ja som si s malym chlapcom zahral futbal, nejak nechapal, ze ja nehovorim ani nerozumiem taliansky.
No a vecera - tak sme sa objedli, ze ja som ani nevladal rozpravat:
Primo (prvy hlavny chod, cestoviny):
Sicilske makarony na vine Vernaccia s rajcinami a baklazanom posypane parmezanom. Ja som si musel dat este duplu, pretoze mi strasne chutili.
Secondo (druhy hlavny chod, maso):
Kurca s olivami, zapecene zemiaky s cuketou.

Desert:
Ovci syr Riccota (trochu tuhsi nez krem) s medom (!)
Nejake kolaciky, tiramisu s piskotami, ja som si dal este kavu a na zaver Vernaccia digestiv.

Sardinia 2010: 6.den

Rano sme vstali unaveni a zniceni, v noci bolo horuco a dusno, nebol som koli tomu ani behat. Zbalili sme sa, zaplatili a najedli a vyrazili.
Najprv sme sli do velkeho mesta Oristana. Dost dlho sme hladali predajnu Vernaccia. Miestni nas posielali inam, tak sme prechadzali cez jednu mimourovnovu krizovatku asi 3x. Po ceste nas na jednej zastavke upozornili nemecki turisti, ze blizko su vodopady, tak sme sa tam isli pozriet.

Smerom na vychod sme prechadzali cez Milis, Seneghe, Bonarcado a Santu Lussurgiu. Z toho posledneho mame celkom traumaticky zazitok. Uzke kamenne ulicky, strme stupanie, ledva sme sa tam s autom vosli. Hladali sme restauraciu v hoteli Sas Benas. Jeden miestny nam ju ukazal tym stylom, ze siel pomaly pred nami a my s autom za nim - presli sme asi 3 krizovatky ;-)

Nakoniec sme sa zasekli, pretoze ulicka bola zablokovana nejakym autom. Nez sme stihli vycuvat, uz bolo prec a kyvali nam, ze mozme prejst.
Dalsia zastavka bola San Leonardo de Siete Fuentes.Tam vyvieraju pramene, z ktorych voda  sa staca do flias. Dali sme si tam obed:
- predjedlo Katalanske kalamare
- hlavne jedlo ja Ravioli Bosaioli a Monika Gnochetti Ragu
- ako zakusok syr Casizolla (?)

Syr bol zrejme skazeny, mne to ani neprislo, ale Monike bolo ... ehm, zle ;-)
Presli sme sa po meste a pokracovali dalej. Nakoniec sme sa dostali do Sedilo - tam sa kona raz rocne slavnost s konmi s az 20.000 divakmi.

K veceru sme dosli do Dorgali, tam sme sa zastavili v miestnom informacnom centre, kde nam vytelefonovali ubytovanie na dalsie 4 noci v Cala Gonone.

Pretoze prvu noc mali obsadene, tak nas za tu istu cenu dali do apartmanu (s kuchynkou). To sme vyuzili, takze sme si aj uvarili veceru (kupili sme si torteliny, omacku, vino a pivo ).

Sardinia 2010: 5.den

Rano som si zabehal asi kilometer na plazi, bolo to ako na snehu, len nie take studene ;-) Voda bola prijemne tepla, zopar ludi sedelo na brehu a pozerali na priboj.

Ranajky sme si dali pri obchode, sladke pecivo a kavu. Potom asi az do 13:00 sme boli pri mori - kupanie, snorchlovanie a lezanie. Okrem predavacov suvenirov a vsetkeho mozneho ma pobavila jedna thajka, ktora ponukala masaze. Najedli sme sa pri plazi, trosku motanica s casnikom, ale nakoniec sme sa pochopili.
Poobede sme sli na vylet. Nasou prvou zastavkou bolo San Salvatore, westernove mestecko, kde sa natacalo niekolko spagetti-westernov. Nam ale pripadalo skor take ... mexicke. Najvyssie dvere mali tak 160cm, Napoleon by sa nebal s nimi hrat basketbal. V strede opusteneho mestecka bol maly kostolik a pod nim svatyna Nurage zasvatena kultu vody. Vstupne zadarmo.

Dalej sme si pozreli Tharros - zrucaniny rimskeho mesta, vezu na cipe vybezku a "sukromne" plaze.

Uz celkom vyhladovani sme dorazili do Cabrasu, kde sme mali vyhliadnute dve restauracie. Zaparkovali sme pred obchodikom a kupili si nieco na ranajky. Potom sme vybrali GPS navigaciu z auta a presli sa peso. Prva restauracia bola zavreta (otvaraju az o 20:00), druha bola o dost dalej, akurat otvarali.
Dali sme si napoje (Cola, ice tea a ruzove vino Roseto Dolianova), casnicka nam automaticky doniesla aj repelent ;-)

Na jedlo (misa pre dvoch - morske plody) sme cakali len asi 20 minut - aj nam to povedali, ze cerstve ryby staci len par minut opiect na ohni a su hotove. Este sme si dali zakusok a sli k autu. Do kempu sme dorazili az v noci, tesne "pred" som dupol na brzdy - na ceste sedeli dve male sovy a vobec sme im nevadili. Chvilu sa rozhladali a potom odleteli ...

Sardinia 2010: 4.den

Domaci nam po ranajkach pozicali mapu, ze im ju vratime potome. Dohodli sme sa s nimi totiz, ze u nich prespime este poslednu noc nasej dovolenky. Dali nam rady, v ktorom kempe mame spat a kde kupit Vernaccia vino a ktore mesta stoji za to pozriet. A pretoze sme nevedeli, kedy presne sa vratime, tak izba bude pripravena a kluce vo dverach, aj keby neboli doma.
Potom sme vyrazili na cestu. Isli sme velmi pomaly, priemerna rychlost snad 60km/hod, takze sme cestovali prakticky cely den a presli len 137km.

Nasou prvou zastavkou bolo mestecko Bosa, nad ktorym sa tycil hrad. Mila stara pani nam povedala cestu bez toho, aby sme sa pytali. Prehliadku hradu sme nestihli koli sieste. Dali sme si lahky obed - co ostalo zo vcera a kupili si tu uzasnu taliansku zmrzlinu. Ja som mal Zuppa Englese, Monika Liquorice. Jeden kopcek asi ako dva nase.

Z Bosy sme sli asi 15 km do mestecka Tinnura. Krasne pomalovane domy maliarom sluzili ako platna. A este pekne fontany k tomu.

Ku koncu dna sme dosli do Is Arutta. Za stan sme neplatili, len za osoby a auto, pretoze sme sa rozhodli nechat ho v kempe. Ak by sme ho nechali za plotom, tak neplatime ani zanho. Dali sme si sardinske pivo 0,66l - akurat pre dvoch ;-) A zachody - drepove!
Plaz bola krasna. Z dialky vyzera ako piesocna, ale su to male kamienky, gulate ako ryza. Je to prirodna rezervacia a kamienky sa nesmu odtial brat. V minulosti sa vyvazali do severnych "milionarskych" plazi a do akvarii. Ja som si trosku nabral (proste sa mi dostali do plaviek), ale potom som ich vratil.

V campovej pizzerii sme si dali pizzu Capriciosa a flasu cerveneho Grotta Rossa. Koli komarom sme si dali dlhe nohavice aj dlhy rukav. V celej velkej pizzerii (ktora je na uvodnej fotke campu na turistickej mape) sme sedeli sami dvaja. Ale vlastne cely camp bol poloprazdny.