Sardinia 2010: 3.den

Utorok 6.7.2010

Po ranajkach sme sa s domacimi dohodli, ze budeme s nimi vecerat a na veceru budu sicilske makarony a kuracie na olivach. Dali nam aj ochutnat silne vino Vernaccia z Oristana, z ktoreho sa hlavne vari.
Doobedu sme sli do narodneho parku Priscionette, z ktoreho sme kusok videli. Pri vstupe nam pani povedala, ze vstupne je dva miliony, ale asi sa pomylila,lebo to bolo zadarmo ;-)
Pred mesiacom sa im narodil biely oslik, mali ho aj s rodicmi za ohradou. V tomto parku sa da ist jednak na pesi cca 2h trek na vrchol kopca a druhak autom k utesom a tam na vlastne nebezpecie peso. Isli sme teda najprv autom. Po ceste sme mali vidiet zvierata, ale bola taka horucava, ze zrejme spali niekde pod stromami. V dialke sme ale videli aspon kone a kravy. Po par km sme dosli na parkovisko a odtial sme sli peso. Skalne utesy boli uzasne. Este som nevidel tak spenenu vodu, ako dycha ocean.

Potom sme sa vratili domov, dojedli pizzu zo vcera (boli velke), k tomu vino a pivo a oddali sa sieste.
Siesta sa tu dodrziava a je to dobre aj zo zdravotnych dovodov. My sme si na nu rychlo zvykli a az na vynimky sme kazdy den od 13:00-16:00 tvrdo spali. Aj preto, ze v noci sme toho koli dusnemu vzduchu vela nenaspali.
Po sieste sme sli do zatoku Porticcelo, tentokrat sa aj okupat. Bol ale priliv a tak voda bola mutna az spinava, nebolo to dobre snorchlovanie. Moniku poprhlila meduza a mala "jazvu" az do konca dovolenky.

Potom sme sa este presli dalej po pobreznych utesoch az pokial viedol chodnik. Ten koncil nad jednou zatokou. Tak sme sa vratili a pozreli si zase vezu, ktora to v minulosti vsetko strazila. Neboli tam dvere, len okna, tak sa tam zrejme vchadzalo rebrikom.

"Doma" v Las Piccas sme si pred vecerou trochu oddychli, ja som si s malym chlapcom zahral futbal, nejak nechapal, ze ja nehovorim ani nerozumiem taliansky.
No a vecera - tak sme sa objedli, ze ja som ani nevladal rozpravat:
Primo (prvy hlavny chod, cestoviny):
Sicilske makarony na vine Vernaccia s rajcinami a baklazanom posypane parmezanom. Ja som si musel dat este duplu, pretoze mi strasne chutili.
Secondo (druhy hlavny chod, maso):
Kurca s olivami, zapecene zemiaky s cuketou.

Desert:
Ovci syr Riccota (trochu tuhsi nez krem) s medom (!)
Nejake kolaciky, tiramisu s piskotami, ja som si dal este kavu a na zaver Vernaccia digestiv.

Sardinia 2010: 6.den

Rano sme vstali unaveni a zniceni, v noci bolo horuco a dusno, nebol som koli tomu ani behat. Zbalili sme sa, zaplatili a najedli a vyrazili.
Najprv sme sli do velkeho mesta Oristana. Dost dlho sme hladali predajnu Vernaccia. Miestni nas posielali inam, tak sme prechadzali cez jednu mimourovnovu krizovatku asi 3x. Po ceste nas na jednej zastavke upozornili nemecki turisti, ze blizko su vodopady, tak sme sa tam isli pozriet.

Smerom na vychod sme prechadzali cez Milis, Seneghe, Bonarcado a Santu Lussurgiu. Z toho posledneho mame celkom traumaticky zazitok. Uzke kamenne ulicky, strme stupanie, ledva sme sa tam s autom vosli. Hladali sme restauraciu v hoteli Sas Benas. Jeden miestny nam ju ukazal tym stylom, ze siel pomaly pred nami a my s autom za nim - presli sme asi 3 krizovatky ;-)

Nakoniec sme sa zasekli, pretoze ulicka bola zablokovana nejakym autom. Nez sme stihli vycuvat, uz bolo prec a kyvali nam, ze mozme prejst.
Dalsia zastavka bola San Leonardo de Siete Fuentes.Tam vyvieraju pramene, z ktorych voda  sa staca do flias. Dali sme si tam obed:
- predjedlo Katalanske kalamare
- hlavne jedlo ja Ravioli Bosaioli a Monika Gnochetti Ragu
- ako zakusok syr Casizolla (?)

Syr bol zrejme skazeny, mne to ani neprislo, ale Monike bolo ... ehm, zle ;-)
Presli sme sa po meste a pokracovali dalej. Nakoniec sme sa dostali do Sedilo - tam sa kona raz rocne slavnost s konmi s az 20.000 divakmi.

K veceru sme dosli do Dorgali, tam sme sa zastavili v miestnom informacnom centre, kde nam vytelefonovali ubytovanie na dalsie 4 noci v Cala Gonone.

Pretoze prvu noc mali obsadene, tak nas za tu istu cenu dali do apartmanu (s kuchynkou). To sme vyuzili, takze sme si aj uvarili veceru (kupili sme si torteliny, omacku, vino a pivo ).

Sardinia 2010: 5.den

Rano som si zabehal asi kilometer na plazi, bolo to ako na snehu, len nie take studene ;-) Voda bola prijemne tepla, zopar ludi sedelo na brehu a pozerali na priboj.

Ranajky sme si dali pri obchode, sladke pecivo a kavu. Potom asi az do 13:00 sme boli pri mori - kupanie, snorchlovanie a lezanie. Okrem predavacov suvenirov a vsetkeho mozneho ma pobavila jedna thajka, ktora ponukala masaze. Najedli sme sa pri plazi, trosku motanica s casnikom, ale nakoniec sme sa pochopili.
Poobede sme sli na vylet. Nasou prvou zastavkou bolo San Salvatore, westernove mestecko, kde sa natacalo niekolko spagetti-westernov. Nam ale pripadalo skor take ... mexicke. Najvyssie dvere mali tak 160cm, Napoleon by sa nebal s nimi hrat basketbal. V strede opusteneho mestecka bol maly kostolik a pod nim svatyna Nurage zasvatena kultu vody. Vstupne zadarmo.

Dalej sme si pozreli Tharros - zrucaniny rimskeho mesta, vezu na cipe vybezku a "sukromne" plaze.

Uz celkom vyhladovani sme dorazili do Cabrasu, kde sme mali vyhliadnute dve restauracie. Zaparkovali sme pred obchodikom a kupili si nieco na ranajky. Potom sme vybrali GPS navigaciu z auta a presli sa peso. Prva restauracia bola zavreta (otvaraju az o 20:00), druha bola o dost dalej, akurat otvarali.
Dali sme si napoje (Cola, ice tea a ruzove vino Roseto Dolianova), casnicka nam automaticky doniesla aj repelent ;-)

Na jedlo (misa pre dvoch - morske plody) sme cakali len asi 20 minut - aj nam to povedali, ze cerstve ryby staci len par minut opiect na ohni a su hotove. Este sme si dali zakusok a sli k autu. Do kempu sme dorazili az v noci, tesne "pred" som dupol na brzdy - na ceste sedeli dve male sovy a vobec sme im nevadili. Chvilu sa rozhladali a potom odleteli ...

Sardinia 2010: 4.den

Domaci nam po ranajkach pozicali mapu, ze im ju vratime potome. Dohodli sme sa s nimi totiz, ze u nich prespime este poslednu noc nasej dovolenky. Dali nam rady, v ktorom kempe mame spat a kde kupit Vernaccia vino a ktore mesta stoji za to pozriet. A pretoze sme nevedeli, kedy presne sa vratime, tak izba bude pripravena a kluce vo dverach, aj keby neboli doma.
Potom sme vyrazili na cestu. Isli sme velmi pomaly, priemerna rychlost snad 60km/hod, takze sme cestovali prakticky cely den a presli len 137km.

Nasou prvou zastavkou bolo mestecko Bosa, nad ktorym sa tycil hrad. Mila stara pani nam povedala cestu bez toho, aby sme sa pytali. Prehliadku hradu sme nestihli koli sieste. Dali sme si lahky obed - co ostalo zo vcera a kupili si tu uzasnu taliansku zmrzlinu. Ja som mal Zuppa Englese, Monika Liquorice. Jeden kopcek asi ako dva nase.

Z Bosy sme sli asi 15 km do mestecka Tinnura. Krasne pomalovane domy maliarom sluzili ako platna. A este pekne fontany k tomu.

Ku koncu dna sme dosli do Is Arutta. Za stan sme neplatili, len za osoby a auto, pretoze sme sa rozhodli nechat ho v kempe. Ak by sme ho nechali za plotom, tak neplatime ani zanho. Dali sme si sardinske pivo 0,66l - akurat pre dvoch ;-) A zachody - drepove!
Plaz bola krasna. Z dialky vyzera ako piesocna, ale su to male kamienky, gulate ako ryza. Je to prirodna rezervacia a kamienky sa nesmu odtial brat. V minulosti sa vyvazali do severnych "milionarskych" plazi a do akvarii. Ja som si trosku nabral (proste sa mi dostali do plaviek), ale potom som ich vratil.

V campovej pizzerii sme si dali pizzu Capriciosa a flasu cerveneho Grotta Rossa. Koli komarom sme si dali dlhe nohavice aj dlhy rukav. V celej velkej pizzerii (ktora je na uvodnej fotke campu na turistickej mape) sme sedeli sami dvaja. Ale vlastne cely camp bol poloprazdny.

Sardinia 2010: 1. den

Nedela 4.7.2010

Priprava:
Mali sme kupene spiatocne letenky, dodatocne sme si prikupili jednu batozinu navyse na cestu spat. Takisto sme si vopred zajednali auto na cely cas a ubytovanie na prve 3 noci (bolo to asi 15 minut od letiska, boli vlastne jediny, ktori nam odpovedali na mail). Este sme mali turistickeho sprievodcu z edicie Lonely Planet a maly Taliansky slovnik.
Pre istotou sme si zobrali stan, karimatky a spacaky ...
A pozicanu GPS navigaciu - ta sa ukazala ako ohromne uzitocna.

Leteli sme s Rynair z Bratislavy, dobra cena, ale vykupena prekvapeniami, ako napriklad volne sedenie. Pocas letu nam ohlasovali rozne reklamne akcie, stewardi rozdavali prospekty. Ziadne pitie ani jedlo v cene. Batozina mala obmedzenie 15 kg. Preto sme si na cestu spat priplatili jednu batozinu navyse koli suvenirom.

V lietadle sme sedeli s chlapcom, ktory siel do Sassari na 2 mesiace za sestrou brigadovat do jej pizzerie. Zobrali sme si telefon aj adresu, ale nakoniec sme sa u nich nezastavili. Chlapec nas poriadne domotal, pretoze si vobec nepamatal, kde bol minuly rok a na mape nam ukazoval krasne plaze tam, kde boli tie najhorsie na ostrove.
Priamo v letistnej budove bola nasa autopozicovna. Tam sme si prebrali kluce od auta. Doteraz mi nie je jasne, ako sme na tom s poistenim, to si nabuduce bude treba vopred zistit a overit. Auto (Fiat Panda) sme mali na parkovisku asi 300 metrov od budovy.  Sli sme peso po ceste aj kruhovom objazde, pretoze tam nebol chodnik ;-)
Z prace som mal pozicanu Tomtom GPS navigaciu. Domaci nam potom povedali, ze mapy Sardinie su vo vseobebcnosti neaktualne. Tu nastal prvy problem - nevedeli sme trafit k nasim domacim. V La Palma som sa pytal chlapcov na namesti, ale ti nas poslali opacnnym smerom. Presli sme asi 25 km navyse, znovu sa pytali na cestu a ti nas posielali zase naspat.Nakoniec sme sa rozhodli zatelefonovat nasim domacim.
Ti zas nevedeli po anglicky (a my po taliansky), ale mali nanavsteve taliansku rodinku, kde muz hovoril anglicky. Tak nas naviedli spravnym smerom s tym, ze na nas budu cakat na hlavnej ceste. Este raz sme im museli volat, aj ked sme boli blizko, pretoze neboli na nasej mape. Vsetci ako univerzalny orientacny bod pouzivali svetelne semafory, pretoze boli jedny v okruhu niekolko kilometrov ;-)

Ked sme dorazili (klikni sem) a so vsetkymi (domacimi, ich detmi, ich rodicmi, ktory byvali vo vedlajsom dome aj s dalsou ubytovanou rodinou) sa zvitali, ukazali nam nase ubytovanie sme sa opytali, ci nam mozu zabezpecit veceru. Tak sme sa vybalili a sli vecerat.

Vecera bola velmi prijemne prekvapenie. Na stole pecivo a ovocie (zvlast davam do pozornosti stavnate figy), flase vody a cerveneho vina. Jedlo boli dva hlavne chody: lasagnie bologniese a pesto genovese. Ja som si dal aj duplu. Potom nasledovala degustacia syrov: ovci, 2 druhy kravskeho (cerstvy 1 dnovy a odlezany 3 dnovy) a Sardinska specialita peccorino. Potom ochutnavka miestneho alkoholu: mirta (cervene aj biele), gruppa a liquoros liguere (snad je to napisane spravne). A na zaver ovocie. Hlavne figy boli vyborne. Dozvedeli sme sa, ze u nich rodia 2x: teraz (to sme vystihli koniec obdobia, potom sme uz figy nevedeli kupit) - to boli velke a vodnate a koncom leta, to su zase mensie a sladsie.
Nasa domaca nevedela az tak dobre anglicky, ale ovocie a zeleninu vyborne, pretoze na facebooku hra farmville ;-)
Nasi domaci sa zivo zaujimali, co chceme robit a starky nam ukazoval na mape zaujivame miesta, nakoniec povedal, ze nas zajtra vezme na vylet, ak chceme. Tak sme sa dohodli, ze teda ano.
Vecer sme sa potom bavili, ze ktovie kolko nam nauctuju za veceru a kolko bude starky ako sprievodca chciet, ale nakoniec sa ukazalo, ze nas prekvapili viac nez prijemne.

Sardinia 2010: 2.den

Pondelok 5.7.2010

Rano sme prisli na ranajky (byvali sme v Bed&Breakfast). Na Sardinii ranajkuju sladke ranajky, ale len cez prazdniny (podobne ako viacchodova vecera). Trochu mi to pripominalo francuzke a la croassant. Po ranajkach som si poprosil velku kavu s  mliekom (cafe americano). Oni pili "smrtaky" z poldecakov, na tie som si vtedy netrufal.
Starky (ktory mimochodom nevedel anglicky, len taliansky -  z toho obcas vyplinuli drobne nedorozumenia), po nas prisiel svojim vlastnym autom. Nasi susedia sli svojim autom za nami, pretoze sa chystali na ten isty vylet.
Cestou nam stary vysvetloval rozne veci, ako kde pestuju figy a ze si ich tam mozme kupit, kde je supermarket (klikni sem) a ze od 13-16 maju zavrete (siesta). Tak sme dorazili k zatoke Torre del Porticciolo (klikni sem). Zastali sme na parkovisku nad zatokou, ale zhora sme videli az na dno priezracnej vody. Na opacnom konci zatoky bola starobila vezicka. Blizko nasho parkoviska zase camp (medzi stromami sme videli vlajky) a smerom na juh kopec - narodny park.

Aautom sme sli dalej na juh na ostrovny cip Capo Caccia (klikni sem). Cestou sme sa este raz zastavili na jednu vyhliadku na skalnatom utese s vyhladkou na jeden maly, ale vysoky ostrovcek. Ked sme prisli na Capo Caccia, starky sa s nami rozlucil, ze naspat nas vezmu nasi susedia. Prisli sme k vrcholu schodiska s 646 schodmi dolu popri kolmej skalnej stene. Tymi sme zisli az k vchodu do jaskyne Grotte di Nettuno (Neptunova jaskyna). Tam zaroven kotvila lod, ktora priviezla turistov z mesta Alghero. Nasi susedia nam tu povedali, ze nemaju dost penazi, tak sme im pozicali. Jaskyna bola krasna a obrovska. Idealna skrysa prre stredomorskych piratov.

Cestou naspat sme sa zastavili v obchode a kupili si nieco male na obed.
Pani domaca sa nas spytala, ci budeme chciet veceru a ze pre buducnost by to rada vedela vopred, takze sa nas bude pytat vzdy po ranajkach. Na veceru ma byt paella za €20 a za vcerajsiu veceru ze nam bude uctovat prijemnnych €15 na osobu, vratane alkoholu a vody. Nakoniec sme sa ale rozhodli, ze pojdeme do Alghera a tam budeme aj vecerat. Podla nasho povodneho, nezavazneho a neskor zmeneneho planu sme do Alghera mali ist posledne dva dni, ked skoncime nasu okruznu jazdu.
Poobede sme sa sli konecne okupat do mora. Smerom na Alghero sme odbocili na vedlajsiu cestu, neskor sme dosli na platene parkovvisko. Zaplatili sme €1 a sli priamo na piesocnu plaz s pasmi kamienkov. Voda bola celkom svieza. Trochu sme si zaplavali, trochu zahrali "tennis" a ja som sa vratil do auta pre snorch. Pozreli sme si menu dvoch blizkych restauracii a tam som nasiel spagety s muslami - miestna to specialita. No ale Alghero caka, tak sme sa nezdrziavali...
Cestou do Alghera sme si odfotili cestu lemovanu "krikmi s kvetmi". Priamo v meste je bezplatne parkovisko v centre hned pri pristave - super. Alghero - klikni sem
Co sa tyka soferovania na Sardinii - uplny uzas. Miestni sa nikam neponahlaju a v porovnani s talianmi su pokojni a ohladuplni. Nejazdi sa tu velmi rychlo, dost casto je v obci 30m/hod a mimo obce 50-60km/hod. Ale vzhladom na nadherne scenerie sa da jazdit pomaly a pritom si uzivat jazdu. Ak nas niekto chce predbehnut, tak na rovno useku kludne aj cez plnu ciaru. Okrem toho akurat nepouzivaju smerovky a to takmer bez vynimky. Horsie je to zrejme v auguste, ked su v Taliansku vsepodnikove dovolenky a Sardinia je preplnena pojasenymi a temperamentnymi talianmi, ktori sa vytesuju trubenim. Koniec odbocky ;-)

Nasa prva pesia zastavka bola pri zmrzliinovom stanku. Ja som si dal Biscuit Chocolate a Monika punchovu za €1,5 za kopec (schvalne nepisem kopcek). Nieco uzasne - gelatto italiano sa nezaprie. Odvtedy sme nevynechali ziadnu prilezitost dat si zmrzlinu okrem mrazenej Algidy. Jedina vynimka bola o niekolko dni v meste Bosa, kde sme na namesti vynechali jeden zmrzlinovy obchod. Treba ale povedat, ze uz sme mali zmrzlinu z ineho v ruke.
Trochu sme sa poprechadzali po meste, nakukli do niekolkych obchodov so suvenirmi a zacali rozmyslat o veceri. Na konci pristavu, kde zacinalo stare mesto, sme videli Restaurante Nettuno, ktore som si pamatal z Lonely Planet sprievodcu. Mali tam turisticke menu (2 hlavne chody, zausok, vino a voda) za €25. Pretoze Monika chcela ochutnat langustu, tak sme ju hladali. V tejto restauracii €140/kg. No, tak za taku cenu asi nie ... na druhy den som si jednu pozrel v obchode a dovazaju ich z Kuby. Takze asi niekedy tam ;-)
Tym hladanim sme uz ak vyhladli, ze sme potrebovali nieco rychle zjest. Tak sme si dali faine, aspon sme si to mysleli, ale bola to pizza. Ja som mal Pescori, Monika Sardine.