Rano sme prisli na ranajky (byvali sme v Bed&Breakfast). Na Sardinii ranajkuju sladke ranajky, ale len cez prazdniny (podobne ako viacchodova vecera). Trochu mi to pripominalo francuzke a la croassant. Po ranajkach som si poprosil velku kavu s mliekom (cafe americano). Oni pili "smrtaky" z poldecakov, na tie som si vtedy netrufal.
Starky (ktory mimochodom nevedel anglicky, len taliansky - z toho obcas vyplinuli drobne nedorozumenia), po nas prisiel svojim vlastnym autom. Nasi susedia sli svojim autom za nami, pretoze sa chystali na ten isty vylet.
Cestou nam stary vysvetloval rozne veci, ako kde pestuju figy a ze si ich tam mozme kupit, kde je supermarket (klikni sem) a ze od 13-16 maju zavrete (siesta). Tak sme dorazili k zatoke Torre del Porticciolo (klikni sem). Zastali sme na parkovisku nad zatokou, ale zhora sme videli az na dno priezracnej vody. Na opacnom konci zatoky bola starobila vezicka. Blizko nasho parkoviska zase camp (medzi stromami sme videli vlajky) a smerom na juh kopec - narodny park.
Aautom sme sli dalej na juh na ostrovny cip Capo Caccia (klikni sem). Cestou sme sa este raz zastavili na jednu vyhliadku na skalnatom utese s vyhladkou na jeden maly, ale vysoky ostrovcek. Ked sme prisli na Capo Caccia, starky sa s nami rozlucil, ze naspat nas vezmu nasi susedia. Prisli sme k vrcholu schodiska s 646 schodmi dolu popri kolmej skalnej stene. Tymi sme zisli az k vchodu do jaskyne Grotte di Nettuno (Neptunova jaskyna). Tam zaroven kotvila lod, ktora priviezla turistov z mesta Alghero. Nasi susedia nam tu povedali, ze nemaju dost penazi, tak sme im pozicali. Jaskyna bola krasna a obrovska. Idealna skrysa prre stredomorskych piratov.
Cestou naspat sme sa zastavili v obchode a kupili si nieco male na obed.
Pani domaca sa nas spytala, ci budeme chciet veceru a ze pre buducnost by to rada vedela vopred, takze sa nas bude pytat vzdy po ranajkach. Na veceru ma byt paella za €20 a za vcerajsiu veceru ze nam bude uctovat prijemnnych €15 na osobu, vratane alkoholu a vody. Nakoniec sme sa ale rozhodli, ze pojdeme do Alghera a tam budeme aj vecerat. Podla nasho povodneho, nezavazneho a neskor zmeneneho planu sme do Alghera mali ist posledne dva dni, ked skoncime nasu okruznu jazdu.
Poobede sme sa sli konecne okupat do mora. Smerom na Alghero sme odbocili na vedlajsiu cestu, neskor sme dosli na platene parkovvisko. Zaplatili sme €1 a sli priamo na piesocnu plaz s pasmi kamienkov. Voda bola celkom svieza. Trochu sme si zaplavali, trochu zahrali "tennis" a ja som sa vratil do auta pre snorch. Pozreli sme si menu dvoch blizkych restauracii a tam som nasiel spagety s muslami - miestna to specialita. No ale Alghero caka, tak sme sa nezdrziavali...
Cestou do Alghera sme si odfotili cestu lemovanu "krikmi s kvetmi". Priamo v meste je bezplatne parkovisko v centre hned pri pristave - super. Alghero - klikni sem
Co sa tyka soferovania na Sardinii - uplny uzas. Miestni sa nikam neponahlaju a v porovnani s talianmi su pokojni a ohladuplni. Nejazdi sa tu velmi rychlo, dost casto je v obci 30m/hod a mimo obce 50-60km/hod. Ale vzhladom na nadherne scenerie sa da jazdit pomaly a pritom si uzivat jazdu. Ak nas niekto chce predbehnut, tak na rovno useku kludne aj cez plnu ciaru. Okrem toho akurat nepouzivaju smerovky a to takmer bez vynimky. Horsie je to zrejme v auguste, ked su v Taliansku vsepodnikove dovolenky a Sardinia je preplnena pojasenymi a temperamentnymi talianmi, ktori sa vytesuju trubenim. Koniec odbocky ;-)
Nasa prva pesia zastavka bola pri zmrzliinovom stanku. Ja som si dal Biscuit Chocolate a Monika punchovu za €1,5 za kopec (schvalne nepisem kopcek). Nieco uzasne - gelatto italiano sa nezaprie. Odvtedy sme nevynechali ziadnu prilezitost dat si zmrzlinu okrem mrazenej Algidy. Jedina vynimka bola o niekolko dni v meste Bosa, kde sme na namesti vynechali jeden zmrzlinovy obchod. Treba ale povedat, ze uz sme mali zmrzlinu z ineho v ruke.
Trochu sme sa poprechadzali po meste, nakukli do niekolkych obchodov so suvenirmi a zacali rozmyslat o veceri. Na konci pristavu, kde zacinalo stare mesto, sme videli Restaurante Nettuno, ktore som si pamatal z Lonely Planet sprievodcu. Mali tam turisticke menu (2 hlavne chody, zausok, vino a voda) za €25. Pretoze Monika chcela ochutnat langustu, tak sme ju hladali. V tejto restauracii €140/kg. No, tak za taku cenu asi nie ... na druhy den som si jednu pozrel v obchode a dovazaju ich z Kuby. Takze asi niekedy tam ;-)
Tym hladanim sme uz ak vyhladli, ze sme potrebovali nieco rychle zjest. Tak sme si dali faine, aspon sme si to mysleli, ale bola to pizza. Ja som mal Pescori, Monika Sardine.
No comments:
Post a Comment