Sardinia 2010: 1. den

Nedela 4.7.2010

Priprava:
Mali sme kupene spiatocne letenky, dodatocne sme si prikupili jednu batozinu navyse na cestu spat. Takisto sme si vopred zajednali auto na cely cas a ubytovanie na prve 3 noci (bolo to asi 15 minut od letiska, boli vlastne jediny, ktori nam odpovedali na mail). Este sme mali turistickeho sprievodcu z edicie Lonely Planet a maly Taliansky slovnik.
Pre istotou sme si zobrali stan, karimatky a spacaky ...
A pozicanu GPS navigaciu - ta sa ukazala ako ohromne uzitocna.

Leteli sme s Rynair z Bratislavy, dobra cena, ale vykupena prekvapeniami, ako napriklad volne sedenie. Pocas letu nam ohlasovali rozne reklamne akcie, stewardi rozdavali prospekty. Ziadne pitie ani jedlo v cene. Batozina mala obmedzenie 15 kg. Preto sme si na cestu spat priplatili jednu batozinu navyse koli suvenirom.

V lietadle sme sedeli s chlapcom, ktory siel do Sassari na 2 mesiace za sestrou brigadovat do jej pizzerie. Zobrali sme si telefon aj adresu, ale nakoniec sme sa u nich nezastavili. Chlapec nas poriadne domotal, pretoze si vobec nepamatal, kde bol minuly rok a na mape nam ukazoval krasne plaze tam, kde boli tie najhorsie na ostrove.
Priamo v letistnej budove bola nasa autopozicovna. Tam sme si prebrali kluce od auta. Doteraz mi nie je jasne, ako sme na tom s poistenim, to si nabuduce bude treba vopred zistit a overit. Auto (Fiat Panda) sme mali na parkovisku asi 300 metrov od budovy.  Sli sme peso po ceste aj kruhovom objazde, pretoze tam nebol chodnik ;-)
Z prace som mal pozicanu Tomtom GPS navigaciu. Domaci nam potom povedali, ze mapy Sardinie su vo vseobebcnosti neaktualne. Tu nastal prvy problem - nevedeli sme trafit k nasim domacim. V La Palma som sa pytal chlapcov na namesti, ale ti nas poslali opacnnym smerom. Presli sme asi 25 km navyse, znovu sa pytali na cestu a ti nas posielali zase naspat.Nakoniec sme sa rozhodli zatelefonovat nasim domacim.
Ti zas nevedeli po anglicky (a my po taliansky), ale mali nanavsteve taliansku rodinku, kde muz hovoril anglicky. Tak nas naviedli spravnym smerom s tym, ze na nas budu cakat na hlavnej ceste. Este raz sme im museli volat, aj ked sme boli blizko, pretoze neboli na nasej mape. Vsetci ako univerzalny orientacny bod pouzivali svetelne semafory, pretoze boli jedny v okruhu niekolko kilometrov ;-)

Ked sme dorazili (klikni sem) a so vsetkymi (domacimi, ich detmi, ich rodicmi, ktory byvali vo vedlajsom dome aj s dalsou ubytovanou rodinou) sa zvitali, ukazali nam nase ubytovanie sme sa opytali, ci nam mozu zabezpecit veceru. Tak sme sa vybalili a sli vecerat.

Vecera bola velmi prijemne prekvapenie. Na stole pecivo a ovocie (zvlast davam do pozornosti stavnate figy), flase vody a cerveneho vina. Jedlo boli dva hlavne chody: lasagnie bologniese a pesto genovese. Ja som si dal aj duplu. Potom nasledovala degustacia syrov: ovci, 2 druhy kravskeho (cerstvy 1 dnovy a odlezany 3 dnovy) a Sardinska specialita peccorino. Potom ochutnavka miestneho alkoholu: mirta (cervene aj biele), gruppa a liquoros liguere (snad je to napisane spravne). A na zaver ovocie. Hlavne figy boli vyborne. Dozvedeli sme sa, ze u nich rodia 2x: teraz (to sme vystihli koniec obdobia, potom sme uz figy nevedeli kupit) - to boli velke a vodnate a koncom leta, to su zase mensie a sladsie.
Nasa domaca nevedela az tak dobre anglicky, ale ovocie a zeleninu vyborne, pretoze na facebooku hra farmville ;-)
Nasi domaci sa zivo zaujimali, co chceme robit a starky nam ukazoval na mape zaujivame miesta, nakoniec povedal, ze nas zajtra vezme na vylet, ak chceme. Tak sme sa dohodli, ze teda ano.
Vecer sme sa potom bavili, ze ktovie kolko nam nauctuju za veceru a kolko bude starky ako sprievodca chciet, ale nakoniec sa ukazalo, ze nas prekvapili viac nez prijemne.

Sardinia 2010: 2.den

Pondelok 5.7.2010

Rano sme prisli na ranajky (byvali sme v Bed&Breakfast). Na Sardinii ranajkuju sladke ranajky, ale len cez prazdniny (podobne ako viacchodova vecera). Trochu mi to pripominalo francuzke a la croassant. Po ranajkach som si poprosil velku kavu s  mliekom (cafe americano). Oni pili "smrtaky" z poldecakov, na tie som si vtedy netrufal.
Starky (ktory mimochodom nevedel anglicky, len taliansky -  z toho obcas vyplinuli drobne nedorozumenia), po nas prisiel svojim vlastnym autom. Nasi susedia sli svojim autom za nami, pretoze sa chystali na ten isty vylet.
Cestou nam stary vysvetloval rozne veci, ako kde pestuju figy a ze si ich tam mozme kupit, kde je supermarket (klikni sem) a ze od 13-16 maju zavrete (siesta). Tak sme dorazili k zatoke Torre del Porticciolo (klikni sem). Zastali sme na parkovisku nad zatokou, ale zhora sme videli az na dno priezracnej vody. Na opacnom konci zatoky bola starobila vezicka. Blizko nasho parkoviska zase camp (medzi stromami sme videli vlajky) a smerom na juh kopec - narodny park.

Aautom sme sli dalej na juh na ostrovny cip Capo Caccia (klikni sem). Cestou sme sa este raz zastavili na jednu vyhliadku na skalnatom utese s vyhladkou na jeden maly, ale vysoky ostrovcek. Ked sme prisli na Capo Caccia, starky sa s nami rozlucil, ze naspat nas vezmu nasi susedia. Prisli sme k vrcholu schodiska s 646 schodmi dolu popri kolmej skalnej stene. Tymi sme zisli az k vchodu do jaskyne Grotte di Nettuno (Neptunova jaskyna). Tam zaroven kotvila lod, ktora priviezla turistov z mesta Alghero. Nasi susedia nam tu povedali, ze nemaju dost penazi, tak sme im pozicali. Jaskyna bola krasna a obrovska. Idealna skrysa prre stredomorskych piratov.

Cestou naspat sme sa zastavili v obchode a kupili si nieco male na obed.
Pani domaca sa nas spytala, ci budeme chciet veceru a ze pre buducnost by to rada vedela vopred, takze sa nas bude pytat vzdy po ranajkach. Na veceru ma byt paella za €20 a za vcerajsiu veceru ze nam bude uctovat prijemnnych €15 na osobu, vratane alkoholu a vody. Nakoniec sme sa ale rozhodli, ze pojdeme do Alghera a tam budeme aj vecerat. Podla nasho povodneho, nezavazneho a neskor zmeneneho planu sme do Alghera mali ist posledne dva dni, ked skoncime nasu okruznu jazdu.
Poobede sme sa sli konecne okupat do mora. Smerom na Alghero sme odbocili na vedlajsiu cestu, neskor sme dosli na platene parkovvisko. Zaplatili sme €1 a sli priamo na piesocnu plaz s pasmi kamienkov. Voda bola celkom svieza. Trochu sme si zaplavali, trochu zahrali "tennis" a ja som sa vratil do auta pre snorch. Pozreli sme si menu dvoch blizkych restauracii a tam som nasiel spagety s muslami - miestna to specialita. No ale Alghero caka, tak sme sa nezdrziavali...
Cestou do Alghera sme si odfotili cestu lemovanu "krikmi s kvetmi". Priamo v meste je bezplatne parkovisko v centre hned pri pristave - super. Alghero - klikni sem
Co sa tyka soferovania na Sardinii - uplny uzas. Miestni sa nikam neponahlaju a v porovnani s talianmi su pokojni a ohladuplni. Nejazdi sa tu velmi rychlo, dost casto je v obci 30m/hod a mimo obce 50-60km/hod. Ale vzhladom na nadherne scenerie sa da jazdit pomaly a pritom si uzivat jazdu. Ak nas niekto chce predbehnut, tak na rovno useku kludne aj cez plnu ciaru. Okrem toho akurat nepouzivaju smerovky a to takmer bez vynimky. Horsie je to zrejme v auguste, ked su v Taliansku vsepodnikove dovolenky a Sardinia je preplnena pojasenymi a temperamentnymi talianmi, ktori sa vytesuju trubenim. Koniec odbocky ;-)

Nasa prva pesia zastavka bola pri zmrzliinovom stanku. Ja som si dal Biscuit Chocolate a Monika punchovu za €1,5 za kopec (schvalne nepisem kopcek). Nieco uzasne - gelatto italiano sa nezaprie. Odvtedy sme nevynechali ziadnu prilezitost dat si zmrzlinu okrem mrazenej Algidy. Jedina vynimka bola o niekolko dni v meste Bosa, kde sme na namesti vynechali jeden zmrzlinovy obchod. Treba ale povedat, ze uz sme mali zmrzlinu z ineho v ruke.
Trochu sme sa poprechadzali po meste, nakukli do niekolkych obchodov so suvenirmi a zacali rozmyslat o veceri. Na konci pristavu, kde zacinalo stare mesto, sme videli Restaurante Nettuno, ktore som si pamatal z Lonely Planet sprievodcu. Mali tam turisticke menu (2 hlavne chody, zausok, vino a voda) za €25. Pretoze Monika chcela ochutnat langustu, tak sme ju hladali. V tejto restauracii €140/kg. No, tak za taku cenu asi nie ... na druhy den som si jednu pozrel v obchode a dovazaju ich z Kuby. Takze asi niekedy tam ;-)
Tym hladanim sme uz ak vyhladli, ze sme potrebovali nieco rychle zjest. Tak sme si dali faine, aspon sme si to mysleli, ale bola to pizza. Ja som mal Pescori, Monika Sardine.